- stojíme za Ukrajinou!


O káve: Cesta kávy
O káve

Cesta kávy

Káva – poklad s vôňou orientu, ktorý si podmanil svet. Nápoj opradený tajomstvom a legendami. Pre niekoho každodenný rituál, v arabskom svete odpradávna súčasť kultúry a životného štýlu.

Napriek tomu, že sa prvé zmienky o káve datujú hlboko do histórie, o jej konzumácii môžeme spoľahlivo hovoriť až od 6. storočia nášho letopočtu. Za pravlasť kávovníka býva označované kráľovstvo Kaffa, územie nachádzajúce sa v dnešnej Etiópii. Odtiaľ sa horký nápoj s povzbudivými účinkami, ktorému Etiópania nepovedia inak ako „buna“, rozšíril do okolitých krajín a cez more aj na Arabský polostrov.

Káva bola po dlhú dobu iba výsadou arabského sveta. Arabi si tajomstvo pestovania kávovníka starostlivo strážili a obchodovali výhradne so spracovanými zrnkami, z ktorých nebolo možné rastlinu vypestovať. Do Európy si káva našla cestu až v 17. storočí. Podnikaví európski obchodníci začali rastlinu vyvážať do celého sveta a založili prvé plantáže aj mimo oblasť blízkeho východu.

Pôvodný nápoj ale rozhodne nepripomínal kávu tak, ako ju poznáme dnes. Domorodí obyvatelia plody kávovníka, podobné našim červeným čerešniam, najskôr iba žuvali. Až neskôr sa z nich začal variť odvar. Za akých okolností prebehlo prvé praženie, zostáva záhadou.

Legenda rozpráva príbeh o pastierovi kôz, ktorý tajomstvo nápoja s povzbudivými účinkami prezradil miestnemu opátovi. Ten mu ale neveril a darované zrnká vhodil v hneve do ohňa. Ich podmanivá vôňa ho však nakoniec donútila zrnká zachrániť a uvariť. Podľa iného príbehu došlo jedného dňa k požiaru kávovníkovej plantáže. Ľuďom sa nová chuť i vôňa pražených zŕn zapáčila natoľko, že si odvtedy kávu pripravujú týmto spôsobom.

Tradičná príprava kávy, Etiópia
Tradičná príprava kávy, Etiópia

Vždyzelená exotická drevina – kávovník

Niekoho to možno prekvapí, ale káva je ovocie. Kávové čerešne môžeme bez obáv konzumovať, sú sladké a veľmi chutné. Ich farba sa líši podľa odrody od žltej a oranžovej až po tmavo červenú. Vnútri sa nachádzajú dve šedozelené zrná. Kávovník kvitne aj plodí počas celého roka. Na jednej rastline tak v rovnaký čas nájdeme snehobiele kvety a zrelé aj nezrelé plody.

Kávovník môže dorastať aj do výšky 10 metrov. Z dôvodu uľahčenia zberu sa však kríky na plantážach zastrihujú do menších tvarov. Ide o veľmi krásnu rastlinu s lesklými, dlhými listami, ktorú si pri troche úsilia a trpezlivosti zvládnete vypestovať aj u vás doma. Neznáša však teplotu pod desať stupňov a priame, ostré slnko. Vo voľnej prírode ho preto najčastejšie nájdeme pod príkrovom vyšších stromov.

Zrelé kávové čerešne sú chutné a veľmi sa podobajú českým čerešniam.
Zrelé kávové čerešne sú chutné a veľmi sa podobajú slovenským čerešniam.

Od odtrhnutia na stôl

Kým sa kávové zrno dostane z plantáže až na váš stôl, môže jeho púť trvať aj celý jeden rok. Existuje niekoľko spôsobov zberu a spracovania kávových čerešní, pričom poctivosť a kvalita práce významne ovplyvní chuť budúceho nápoja.

Za najlepší a najšetrnejší spôsob zberu je považovaný ručný zber. Na rozdiel od mechanického zberu sa z rastliny otrhajú iba dobre vyzreté plody. Aj tu však záleží na prístupe každého majiteľa plantáže; zberači kávy sú totiž poväčšinou platení iba podľa váhy zberaných čerešní. Niektorí preto zbierajú aj nezrelé a nekvalitné plody.

Odtrhnuté kávové čerešne je nutné do niekoľkých hodín spracovať. Podľa postupu hovoríme buď o tzv. suchej metóde, kedy sa plody za častého obracania sušia na slnku, alebo o tzv. metóde mokrej a metóde medovej. Veľmi zjednodušene sa dá povedať, že pri týchto metódach dôjde v určitých fázach spracovania k strhnutiu vrchnej šupky (niekedy aj s časťou dužiny) z plodov a následnému preplachovaniu čistou vodou. Suchá metóda je časovo náročnejšia a v prípade zlého postupu môžu byť výsledkom nekvalitné, či dokonca plesnivé zrná. Všeobecne to ale neznamená, že takto spracovaná káva nedosahuje rovnako vysokú kvalitu, ako pri využití metódy mokrej alebo medovej. Opäť záleží najmä na poctivosti každej plantáže.

A čo to vlastne znamená pre koncového spotrebiteľa? Inu, napríklad to, či bude pripravený nápoj naozaj vašou šálkou kávy. Rozdiel v postupe spracovania totiž významne ovplyvní jeho chuťové vlastnosti. Zrná kávy sušené na slnku získajú z dužiny jej sladkú, jemnú chuť. Káva spracovaná medovou či mokrou metódou bude mať oproti tomu chuť skôr sviežu, kyslejšiu.

Ručný zber kávových čerešní, Afrika.
Ručný zber kávových čerešní, Afrika.

Pravidlo 15

Aby sme si kávu vychutnali vždy v tej najvyššej kvalite, existuje tzv. pravidlo 15. Podľa neho by sa zelená káva nemala skladovať dlhšie ako 15 mesiacov. Po upražení spotrebujte čerstvú kávu ideálne do 15 dní. Pri pomletej káve sa doba vhodná na prípravu nápoja výrazne skráti, a to iba na 15 minút. V Buna café ale odporúčame namlieť kávu iba niekoľko sekúnd pred uvarením nápoja a spotrebovať ihneď. Nemôžeme preto vôbec hovoriť o kvalite mletých káv zo supermarketov.

Vlastný showroom a pražiareň kávy.
Vyvíjame vlastnú elektroniku PID regulácie.
Ponúkame vlastný záručný a mimozáručný servis.
Máme bohaté know-how a radi sa podelíme.